Jeden z najvzácnejších, najstarších a stále najvyhľadávanejších druhov močiarneho dreva na svete. Bahenný dub je naozajstná vzácnosť, ktorej korene siahajú do dávnej minulosti. Vek močiarnych dubov môže siahať do neuveriteľných 7 000 rokov a jednoznačne vieme potvrdiť, že sprevádzali vývoj civilizácie od počiatku vzniku a stáli na samotnom úsvite ľudskej histórie.
Naše bahenné duby, o ktoré sa v Hard Wood Art (HWA) dôkladne staráme, majú presne 4590 rokov. Potvrdzuje to certifikát veku, ktorý bol zistený rádiouhlíkovým datovaním Ústavom jadrovej fyziky AV ČR v Prahe. Aj z tohto dôvodu sme si túto špeciálnu tému vybrali ako prvú na náš nový blog, prostredníctvom ktorého vám budeme pravidelne prinášať zaujímavosti, novinky a trendy zo sveta drevín, pri ktorých je taktiež stále čo objavovať.
Bahenný dub ako nositeľ večnej sily a energie
Podľa záznamov historikov a známych legiend má byť bahenný dub nositeľom akejsi magickej energie. Tá túto drevinu obkolesuje už tisícky rokov a ľudia verili, že v nej sídlia duše starovekých bohov. Už dlhé stáročia sa dokonca povráva, že predmety z bahenného dubu sú symbolom nekonečného života, energie a sily prírody.
Nech je pravda kdekoľvek a čo v sebe skutočne tento druh dubového dreva skrýva, potvrdiť nevieme, ale jedna vec je nemenná. Kúsok tejto mysterióznej dreviny sa nachádza aj u nás v dielni a čaká na svojho budúceho majiteľa, ktorému taktiež môže priniesť do života kúsok spirituálnej entity. No ak nie, prinajmenšom obohatí priestor naozaj elegantným a starožitným nádychom, o ktorom vedeli aj historické osobnosti, ako Peter Veľký či Ľudovít XIV. a bahenný dub už v tých časoch využívali na stavbu trónov, spální alebo rôznych iných nábytkov. No odbočme teraz mimo spirituálnych spojitostí a nazrime spoločne do iného zložitého procesu, počas ktorého tento dub „zreje“ a mení sa na večnú raritu.
Ako vzniká bahenné drevo?
Pred sedemtisíc rokmi boli močiare obklopené obrovskými pralesmi, plnými mohutných dubov. Tie však v dôsledku búrok, povodní a iných prírodných javov popadali do priľahlých mokradí a postupom času začali fosilizovať. Čo to znamená?
Dubové stromy sú bohaté na chemické zlúčeniny, ktoré nazývame triesloviny alebo kyselina trieslová. Triesloviny sú žltkastej až hnedastej farby a sú známe hlavne vďaka ich schopnosti zachovávania. Taníny totiž dokážu mumifikovať organickú hmotu, čo je jeden z ďalších zázrakov našej planéty. Inými slovami, každý strom, ktorý spadol do močiara a rýchlo sa potopil, mal tendenciu byť konzervovaný vo vodách bohatých na triesloviny a zachoval si tak štruktúru až do dnešných dní.
Počas tisícročí sa mokrade postupne začali plniť organickými látkami, čo malo za dôsledok vytiahnutie kyslíka z ponorených kmeňov. Tým bola stopnutá akákoľvek bakteriálna aktivita, železo a ďalšie minerály začali pracovať, až sa neskôr tieto organické látky začali spájať s tanínom nasýteným drevom, čím vytlačili časť jeho organického materiálu.
Výsledkom je, že bahenný dub postupne tmavne a pomaly mení farbu zo svetlej zlatohnedej na žiarivú, až nakoniec zakotví pri ebenovo čiernej. Okrem toho, že získava dramaticky hlbší odtieň farby, stáva sa aj mimoriadne hustým. Tento jav je spôsobený čiastočnou mineralizáciou dreva, ktorá ho taktiež robí skalným a je tak tvrdý, že by sme z neho dokázali bez problémov vyrobiť aj rezné čepele.
Výskyt a neľahká ťažba
Rezervy tohto starodávneho dreva sú veľmi zriedkavé. Väčšina bahenného dubu pochádza z Britských ostrovov, severnej Európy a Ruska. Medzi najznámejšie náleziská patria rašeliniská v Írsku a močiare na juhovýchode Anglicka. Niektoré významné náleziská sa dokonca nachádzajú aj na našom území. Keď už náhodou na nejaké takéto miesto pri potulkách svetom narazíte, dostať sa k drevu nie je vôbec jednoduché.
Ťažba si vyžaduje špeciálne zručnosti a skúsenosti. Prístup ku korytu rieky a jej brehu nemusí byť vôbec prechádzka ružovou záhradou, takže sa treba pripraviť na poriadne náročnú výpravu s drsným terénom. Takáto akcia si vyžaduje rozsiahle prípravy, vrátane zapojenia profesionálnych potápačov, za využitia špeciálnych dronov, vybavených sonarovou technológiou na identifikáciu lokalít, v ktorých sa pravdepodobne bahenný dub nachádza.
Ak už sa k nejakému nálezisku dostanete a drevo vyťažíte, na rad prichádza ďalšie neodkladné spracovanie. Vyťažené guľatiny dreva musia byť zabalené do nepremokavého materiálu a starostlivo sušené, aby sa zabránilo ich znehodnoteniu. Dnešné moderné techniky sušenia našťastie umožňujú zachovanie väčších kusov dosiek z bahenného dubového dreva, čo sa ale odzrkadlí na ich vysokej cene. No využiť sa dá prakticky všade. Od podlahových krytín, dverí a stolov, až po dekoratívne predmety, používané v interiérovom či exteriérovom dizajne. Výber už necháme na vás.
To by bolo z dnešnej výpravy močiarmi všetko a pevne veríme, že ste sa naučili niečo nové. S našou rubrikou ‘Z kroniky drevín’ ešte zďaleka nekončíme, takže sa máte na čo tešiť. Ako sme spomínali vyššie, v bohatom svete drevín sa nachádza naozaj veľa zaujímavostí, o ktorých vás budeme informovať v našich budúcich článkoch. Aj preto nikam neodchádzajte, pretože už čoskoro sme tu zas.
